Pohľad na Klin a hrebeň Ornaku ponad Pyšné sedlo z úbočia Veľkej Kamenistej.

Ďaľšia geomorfologická časť Západných Tatier na Poľskej strane sa nazýva Ornak. Hrebeň Ornaku vychádza na severe z hlavného hrebeňa Západných Tatier, zo Sivej veže (Siwy Zwornik) blízko Gáborovho sedla pod Klinom. Ornak sa týči nad dolinami Starorobociańską a Pyszniańska a dvíha sa nad okolitými údoliami do relatívnej výšky 500-700 m. Na východných svahoch sa nachádza bývalá poľana Hala Ornak, ktorá bola v minulosti využívaná na pasenie dobytka, rovnako, ako ostatné doliny a hole. Ornak má niekoľko významných vrcholov vysokých cez 1800 m n.m., končí v Ivanovskom sedle (Iwaniacka Przełęcz) , ktoré ho oddeľuje od vápencovej oblasti Kominárskeho vrchu (Kominiarski Wierch). Ponúka netradičné pohľady na severnú časť Červených vrchov od Úplazianskeho vrchu (Upłaziański Wierszyk), Úplazianskej kopy (Upłaziańską Kopa) cez Chudú baštu (Chudą Turnia), západné steny Temniaka (Ciemniak), Stoly (Tomanowe Stoły), Dolinu Tomanowska, Tomanovské sedlo a hraničný hlavný hrebeň cez Suchý vrch (Suchy Wierch Tomanowy), Poľskú Tomanovú (Tomanowy Wierch Polski), Smrečiny (Smreczyński Wierch), Veľkú Kamenistú (Kamienista), Bystrú, Klin (Starorobociański Wierch).