Desiatky starších plodníc rástli na kamenných paneloch prerastených machom, taktiež aj v štrbinách medzi panelmi v suchej tráve a medzi koľajnicami a v ich okolí.

Stopkovce určite patria medzi najzvláštnejšie a najzaujímavejšie podzimné a zimné huby, ktoré môžeme u nás nájsť, pričom tvoria malé a nenápadné plodnice, ktoré môžeme ľahko prehliadnúť. Na jeho nález si treba vytypovať vhodné lokality, pretože rastie na netypických miestach. No keď nájdeme jednu lokalitu a dostaneme ju do oka, ďalšiu nájsť by už nemal byť problém. Na správnych miestach rastie vo veľkých množstvách, často aj v desiatkách plodníc.

Popis vzhľadu nie je veľmi náročný – tenká stopka a hlavička, asi takto by sa jednoducho dal charakterizovať stopkovec. Poďme si ho ale bližšie a detailnejšie popísať.

Stopkovec sa samozrejme najskôr vyvíja v zemi, kde vytvára malé guľovité plodnice, postupne sa začne pretláčať na povrch a rásť do výšky.
Hlúbik je valcovitý, väčšinou rovný alebo mierne poprehýbaný, dorastá do výšky približne 20 – 50 mm, hrubý najviac okolo 5 mm. Je bledohnedej, šedohnedej alebo okrovohnedej farby, niekedy šupinkatý a akoby drevnatý. Zväčša býva v hornej časti bledší, smerom k báze tmavší.

Na vrchnej časti hlúbika sa nachádza okrúhla alebo jemne sploštená hlavička, ktorá býva často aj postláčaná, pretože je akoby papierovitá. Je belavej, sivookrovej alebo svetlohnedej farby, často sfarbená podobne ako hlúbik. V prostriedku má vystupujúce rúrkovité ústie a jeho okolie je sfarbené do hneda. Toto rúrkové ústie slúži na vypúštanie výtrusov.

Stopkovec zimný je najčastejšie vyskytujúci sa stopkovec zo svojho rodu. Rastie na výslnných a suchých miestach, na skalách v okolí riek, na kamenných paneloch pokrytých machom, v trávnatých štrbinách týchto panelov a tiež aj na machnatých miestach medzi koľajnicami a v ich okolí.