- želva bahenní (CZ) - European Pond Terrapin (GB) - Europäische Sumpfschildkröte (D)

Synonymá slovenské : korytnačka bahenná

Popis : Tento náš jediný prirodzený zástupca korytnačiek má  plochý a hladký pancier, rovnomerne klenutý. Je tmavo hnedý až černastý, pokrytý žltými bodkami. Niektoré jedince  majú pancier úplne tmavý, alebo bodky temer zanikajú . Stredových pancierových štítkov je päť, bočných je osem a okrajových je dvadsaťpäť. Zrenica je okrúhla a dúhovka je oranžová alebo žltá s jasnou červenou kresbou. Robustné končatiny majú rozdielny počet prstov .Päť  na predných a štyri na zadných. Všetky sú zakončené pazúrikmi. Chvost je výrazný . Krk , hlava a zvyšok tela býva zväčša pokrytý žltými bodkami, podobne ako pancier. Dorastá dĺžky do 25 cm. Dravý druh, potrava: žubrienky, larvy, menšie ryby, hmyz, bezstavovce.

Vývoj: do marca - apríla prebieha zimný spánok,po ktorom nastáva hlavne v máji obdobie párenia. Asi o mesiac samičky kladú vajíčka (do 20 ks), liahnutie nastáva po troch mesiacoch, avšak v prípade nepriaznivých poveternostných podmienok sa môžu liahnuť až na jar nasledujúceho roka. 

Výskyt a rozšírenie : Nakoľko existuje veľa poddruhov Emys orbicularis, s množstvom výrazne sa líšiacich biotopov budeme sa venovať na Slovensku žijúcemu poddrhu Emys orbicularis orbicularis. Jedná sa  o vodnú korytnačku obývajúcu stojaté a pomaly tečúce toky . Jej výskyt na Slovensku je dosť vzácny a je sústredený hlavne v oblasti rieky Bodrog -  NPR Tajba, kde je spojený aj s rozmnožovaním populácie, výskyt bol v minulosti zaznamenaný aj v oblasti Záhorskej nížiny.

Rozšírenie poddruhov (ŠOPR B.Bystrica 2001)
Korytnačka močiarna je rozšírená od Severnej Afriky cez Pyrenejský
polostrov a väčšiu časť južnej a strednej Európy, Malej Ázie až po Aralské jazero
(Fritz 1998). V oblasti geografického rozšírenia je popísaných 13 poddruhov, 4
ďalšie sú v štádiu skúmania. Popísané poddruhy sú podľa morfologických znakov a
DNA analýz zaradené do piatich poddruhových skupín s následným areálom
rozšírenia:
skupina orbicularis:
E. o. orbicularis – severné Francúzsko, Nemecko, stredná Európa, smerom na
východ až po Aralské jazero.
E. o. colchica – východné pobrežie Čierneho mora (Gruzínsko, Turecko)
E. o. eiselti – juhovýchodné Turecko
skupina occidentalis:
E. o. occidentalis – severná Afrika (Maroko, Alžísko, Tunisko)
E. o. hispanica – juhozápadné Španielsko
E. o. fritzjuergenobsti – stredomorské pobrežie Španielska
skupina galloitalica:
E. o. galloitalica – južné Francúzsko, severné Taliansko
E. o. lanzai – Korzika
E. o. capolongoi – Sardínia
skupina hellenica:
E. o. hellenica – pobrežie Jadranského, Stredozemného a Egejského mora od
severného Talianska po západné Turecko, Krym.
E. o. iberica – centrálny Kaukaz, Dagestán
E. o. persica – južné pobrežie Kaspického mora
skupina luteofusca:
E. o. luteofusca – centrálne Turecko

spracoval : Andrej Alena