Posledným geomorfologickým ceľkom Západných Tatier na východe sú Liptovské Kopy. Ležia v centre Tatier, sú vklinené medzi Liptovské Tatry a Vysoké Tatry. Ohraničené sú dnami Tichej a Kôprovskej doliny juhozápadným smerom. Geologicky sú zložené z vyvrelých hornín žuly a ruly. Na severe hraničia z geomorfologickou časťou Červené vrchy. Rázcocha Liptovských holí smeruje z Hladkého štítu v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier južným a juhozápadným smerom cez sedlo Závory a Tichý vrch. Bočné ramená vystupujúce z hlavného hrebeňa tvoria početné údolia, niektoré boli modelované ľadovcami. Sú vysoké zhruba 1900 m n.m., Krížna a Veľká kopa presahujú výšku 2000 m n.m. Úbočia sú pokryté hustými lesmi, vyšššie časti sú porastené kosodrevinou, najvyššie sú oblé trávnaté vrcholy. Ponášajú sa na Západné Tatry. Polskí geografi, ale aj najväčšia autorita medzi znalcami Tatier - Ivan Bohuš tvrdia, že Liptovské hole sú súčasťou Vysokých Tatier. Sú skryté a nedostupné, a tak je to vlastne jedno.

Liptovské Kopy patrili už v 17. storočí k pastviskám obyvateľov Liptovskej Kokavy a Východnej. Často sem chodili lovci a pytliaci, až z Krościenka a Zakopaného, ešte aj začiatkom 20. storočia.

Nevedie sen žiadny turistický chodník, masív je možné obdivovať iba z turisticky dostupných okolitých kopcov - z Kôprovského štítu, Hladkého štítu, z úbočí Kriváňa, z Červených vrchov, zo Svinice, či z vysokohorského chodníka Orlia prť... Pre kľud sú domovom rozmanitej divej zveri, povráva sa, že tu žije aj veľká populácia medveďov.